Prezidentom Slovenského zväzu vodného póla (SZVP) sa na najbližšie štyri roky stal Juraj Kula. Rozhodli o tom delegáti valného zhromaždenia SZVP v Bratislave na konci októbra. „Každé víťazstvo vo voľbách je prejavom dôvery. Potešilo ma, že som zvládol tieto voľby pomerom hlasov 22:13 proti druhému kandidátovi, ktorým bol pán Ladislav Bottlik. Zároveň však tvrdím, že treba počúvať aj tých ľudí, ktorí majú odlišný názor. Slovensko je malé, vodné pólo je malý šport, športovci sa musia zjednotiť a musia ísť za svojím cieľom, aby sme mali kvalitné družstvá. Treba si osvojiť to, čo je potrebné i prospešné pre vodné pólo a čo pomôže jeho rastu," vyjadril sa po opätovnom zvolení do funkcie prezidenta SZVP Juraj Kula. Nášmu portálu poskytol aj obšírnejší rozhovor.

Prečo ste sa rozhodli uchádzať o post prezidenta zväzu aj na druhé štvorročné funkčné obdobie?
„Šport mi dal v živote všetko, tak sa to športu pokúšam vrátiť aj takouto formou. V prvej polovici predchádzajúceho štvorročného obdobia sme sa venovali skôr ekonomike a záchrane existencie zväzu ako takého, keďže sme ho prebrali v katastrofálnom stave a s veľkými dlhmi. Museli sme ratovať záväzky zväzu. V druhej časti štvorročného cyklu sme sa už konečne mohli začať venovať aj rozvojovým projektom pre deti a mládež. Svoju prácu v pozícii prezidenta zväzu považujem za nedokončenú. Moje rozhodnutie kandidovať aj na ďalšie štvorročné obdobie vo výraznej miere ovplyvnilo siedme miesto našej juniorskej reprezentácie na tohtoročných majstrovstvách Európy. Pre mňa osobne to bol ohromne silný impulz. Jedine v športe môžete zažiť také úžasné emócie, ako sme ich zažili my po vyradení Grécka a postupe do štvrťfinále juniorského európskeho šampionátu. Na budúci rok čakajú našich chlapcov majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov. Máme tím, ktorý môže utvoriť dobrý základ pre novotvoriacu sa seniorskú reprezentáciu. Pokúsime sa presvedčiť Slovenský olympijský výbor a ministerstvo školstva, aby slovenská vodnopólová reprezentácia patrila medzi vybrané kolektívy, ktoré bude štát podporovať v príprave na olympijské hry v roku 2016 v Brazílii."

Okrem úspešného uhasenia ekonomických požiarov, ktoré sa našťastie podarilo zvládnuť, čo ďalej bolo ťažké vo vašej práci?
„Najťažšie bolo zmeniť myslenie ľudí a to sa mi doteraz celkom nepodarilo. V slovenskom vodnom póle je skupina funkcionárov, ktorí sú v ňom činní dlho, dá sa povedať, že viac desiatok rokov stoja na čele niektorých klubov. Chápem, že je ťažké zmeniť ich myslenie, ale doba je taká, že čakať len na dotácie je príliš málo a človek sa musí sám poobzerať a ísť zháňať peniaze, sám musí ísť príkladom. Každý predsa musí chápať, že sa zmenila ekonomická situácia, zmenili sa aj ľudia ako takí. Je to ináč ako to bolo kedysi."

Zrejme sa zhodneme, že rozvoj mládeže by mal byť najdôležitejším koncepčným prvkom pri vedení zväzu. Súhlasíte?
„Áno. Máme mimoriadne pozitívne ohlasy na projekt Mokrá lopta team. Deti to nadchlo, školy nám vyšli v ústrety. Je to náš nosný program pre deti od 11 do 15 rokov, pre ktoré sme už v tomto veku utvorili reprezentačné kategórie s jasne stanoveným tréningovým programom a plánom sústredení. Rodičom sa to páči, vidíme úžasné nadšenie detí a kvôli tomu sa oplatí robiť šport. Musíme hľadať čo najviac financií na podporu mladých, aby ostali pri vodnom póle aj po dovŕšení pätnásteho roku. Deti musia vyrastať na športoviskách, nie v drogových hniezdach."

Bezprostredne po opätovnom zvolení do funkcie prezidenta SZVP ste sa vyjadrili, že sa zo všetkých síl vynasnažíte, aby sa Slovensko stalo účastníkom Svetovej ligy. Je to reálne?
„Svetová liga je nevyhnutnosť. Nie je možné robiť vodné pólo na seniorskej úrovni len s tým, že národný tím odohrá prípravné a kvalifikačné zápasy. Svetová liga je jediné miesto, kde si môžu hráči vyskúšať zápasy s kvalitnými reprezentáciami. Svetová liga je rozdelená na kontinentálne skupiny, prihlasuje sa do nej a hrá sa skupinovým systémom. Je to vynikajúca myšlienka, mám veľké odhodlanie urobiť maximum, aby bolo Slovensko od jesene 2013 účastníkom Svetovej ligy. Vieme, že potrebujeme zohnať veľký balík peňazí, ale chceme sa o to pokúsiť."

Zlým znamením je, že klesá kvalitatívna úroveň domácej seniorskej extraligy...
„Kluby prakticky živoria, osem účastníkov je na súčasné slovenské pomery dosť veľa. Treba objektívne povedať, že nie každý klub je na extraligu stopercentne pripravený - po ekonomickej stránke, ale aj z pohľadu hráčskej kvality."